Časopis Umělec 2004/2 >> Čo znamená cestovať v Bratislave metrom - Metro, Galéria Priestor for Contemporary Arts, Bratislava, 25. 6. – 1. 8. 2004 Přehled všech čísel
Čo znamená cestovať v Bratislave metrom - Metro, Galéria Priestor for Contemporary Arts, Bratislava, 25. 6. – 1. 8. 2004
Časopis Umělec
Ročník 2004, 2
6,50 EUR
7 USD
Zaslat tištěné číslo:
Objednat předplatné

Čo znamená cestovať v Bratislave metrom - Metro, Galéria Priestor for Contemporary Arts, Bratislava, 25. 6. – 1. 8. 2004

Časopis Umělec 2004/2

01.02.2004

Daniel Grúň | en cs

Už aj v Bratislave možno zostúpiť do metra. Netreba sa ľakať, cestovať budeme skôr vo virtuálnom priestore súčasného umenia. Najnovší projekt Metro z dielne kurátora Juraja Čarného, ktorý ošetruje bratislavskú galériu Priestor, je doslova programovo ušitý pre „genius loci“ tohto miesta. Vchádzame do podzemia galérie ako do imaginárnej Stanice SPACE. Ide o narážku na skutočnosť kolabujúceho dopravného systému hlavného mesta, ale nepriamo aj na jeho kultúrnu situovanosť v súradniciach súčasnosti. Zdá sa, že podriema-vajúci fénix slovenského neodadaizmu z neskorých šesťdesiatych rokov vstal opäť z popola v novej podobe svojej „estetiky nemožného“. Kurátorsky „vyfabulované“ prostredie metra, realizované výtvarníkmi z niekoľkých krajín, pracuje komplexne s aspektami priestoru, ktorý je utváraný z rôznorodých civilizačných znakov, výtvarných prístupov a médií.

Privlastnená (virtuálna) realita: metro
Ak vnímam metro ako text, ktorý možno čítať a proces čítania ako pohyb po jeho podzemnej sieti, potom do môjho vedomia v tomto procese vstupujú prchavé zlomky zachytených obrazov a moje vedomie sa stáva súčasťou uzavretého pulzujúceho priestoru. Na podobnej báze je skonštruovaná aj Stanica SPACE. Bolo by nezmyselné re-konštruovať ho teraz čitateľovi, preto sa budem na inak neveľkej výstavnej ploche pohybovať celkom voľne.
Práca Simona Petersona - The Great Bear využíva privlastnenú štruktúru orientačnej mapy metra. Namiesto názvov staníc a prestupných uzlov v nej figurujú mená svätcov, filozofov, futbalistov, hercov, komikov, žurnalistov, sinológov a ešte iných profesií. Peterson ponúka virtuálne cestovanie dejinami kultúry. Vizualizuje skúsenosť dnešného človeka modelovanú internetom a novými technológiami v možnosti hladko prestupovať medzi autormi rozmanitých diskurzov a postavami najrôznejších príbehov. Prehľadná orientačná mapa sa pred očami diváka stáva desivým labyrintom súčasnosti. Dušan Zahoranský na svojich maľbách rovnako použil orientačnú schému dopravnej trasy a inštaloval ich podobne ako v dopravných prostriedkoch. Schéma s názvami zastávok reprezentuje konkrétne mesto – Bratislavu a premenu jej identity so zmenami politických režimov. Videoprojekcia s názvom Subway, ktorej autorom je Martin Zet, ponúka divákovi možnosť vstúpiť do podzemky niekoľkých svetových metropol a porovnať ich život, atmosféru, zhon, cestujúcich... Divák si interaktívne volí z niekoľkých možností a stáva sa virtuálnym účastníkom a pozorovateľom. Video s titulom Players od Mareka Wasiliewskeho zaznamenáva kultúru nástupíšť zosobnenú v postavách hráčov a interpretov rozličných hudobných žánrov, raz apaticky a inokedy s neskrývanou vášňou opakujúcich refrény a rytmy svojich songov. Metro reloaded od Ivora Diosiho animuje podzemný koridor, do ktorého neočakávane vstupujú digitálne aury návštevníkov výstavy snímaných kamerou. Upomína na sociálny priestor, v ktorom pohyb každého indivídua je pozorne sledovaný, zaznamenávaný a kontrolovaný. Richard Fajnor umiestnil malý monitor do zužujúceho sa čierneho otvoru. Na monitore opakovane pozorujeme ubiehajúce civilizačné a prírodné prostredia (tunel, jaskyňa, stromová alej). Akoby bežiaci obraz stelesňoval prostrediami neustále pretváranú pozíciu pozorovateľa a jeho pocitov.
Ktovie prečo, autorkám – výtvarníčkam bol vymedzený kút neďaleko „verejného“ záchodu so stenami premenenými na zápisné plochy. Krátke, v slučke sa opakujúce video Anetty Mony Chişy pozostáva zo scény nástupišťa, kam vchádza metro so zaznamenaným útržkom rozhovoru o užitočnosti umenia. Opakujúca sa odpoveď na otázku s opakovaným príchodom metra získava príchuť zenovej palice, ktorú každý zainteresovaný do tohto druhu „svetatvorby“ opakovane cíti (nielen) na svojom tele. Pavlína Fichta Čierna sa zhostila témy veľmi voľne, skôr opäť ponúkla svoje portréty ľudí „na okraji“, ich výpovede, respektíve odpovede na (pravdepodobnú) otázku: o čom sa najťažšie hovorí. Interaktívna obrazovka zabudovaná do infoterminálu s moznosťou výberu jednotlivých „portrétov“ ukazuje paradoxy odpovedí na danú otázku. Stratégia „televízneho interview“ v kladení stupídnych otázok nadobúda existenciálny rozmer u ľudí, ktorí prechádzajú špecifickou životnou skúsenosťou.

Činnosť vo (verejnom) priestore
Jednotliví autori využili celú škálu prístupov a médií, od statického obrazu a objektu cez video a jeho interaktívne možnosti až po priame intervencie do galerijného priestoru. Predmety verejného priestoru, kde sa pohybujú denne tisícky ľudí, integroval do koncepcie Stanice SPACE Stano Masár. Odkrývanie umožňuje zakúpiť si v automate lístok na hromadnú dopravu a zároveň si ho označiť príslušným prístrojom. Masárove post-readymades sa síce výrazne podieľajú na atmosfére výstavy, avšak samostatne by boli celkom neproduktívne. Na rozdiel od toho otvorená formácia Kunst-Fu reaguje na („verejný“) priestor galerijnej toalety nápismi a odkazmi; jej existencia „tu a teraz“ je iba iniciovaná a následne ponechaná ďalším účastníkom. Problém tejto práce je v tom, že v uvedenom kontexte pôsobí toto kolektívne graffiti (farebnými fixkami na vyleštené kachličky a vydrhnutý záchod!) príliš umelo, ako exhibícia slovenskej umeleckej „smotánky“. V susedstve, v pohodlnej čakárni či meditačnej miestnosti, si môže návštevník odpočinúť pri sledovaní 36 krtkov (po 6 dielov na 6 kazetách). Ide o známy detský kreslený seriál začlenený do kontextu Metra Marekom Kvetánom. Kreslený krtko veselo ryje v zemi a my za ním veselo cestujeme podzemím! Inštalácia Milana Mikulu doslova spredmetňuje „dieru v systéme“: dieru vyvŕtanú do galerijnej steny. Načas sa stala dopravnou trubicou, z diery hučí prichádzajúce metro, je to už blízko, tesne za stenou... Metro Istanbul od Antala Laknera roztvára problém euro-ázijského priestoru, paradox súčasného prepojenia aj rozdelenia. V multikultúrnej prítomnosti stále rezonujú rezíduá minulých mocností a ich hegemónie. Náměstí Míru, fotografia v lightboxe od Krištofa Kintera ukazuje umelú prázdnotu „druhej prírody“ – ľudského priestoru.

Apokalyptické cestovanie
Erik Binder v dvoch miestnostiach zavesil ako elektronické oznamovacie tabule – objekty s pohyblivým textom a hodinami s eurociferníkom, ktoré „merajú“ príšerne rýchlo ubiehajúci čas – Interwall 1 a 2. XOUN ta vidi! Cas sa krati, zomrete, neuniknete!, upozorňuje dookola sa navracajúci text. Oproti tomu na druhom boxe sa v prudkom slede mixujú heslá s výkrikmi, sex a vojna, súkromné a verejné, politické a intímne. Bránu do výstavy tvorí nástenná koláž Igora Przybylskeho z cestovných lístkov: dve zelené polia BILET DOBOWY rozdeľuje modrý pás BILET JEDNORAZOWY. Koláž nezakrýva fakt, že lístky nesú stopy ľudských činností, že na krátky čas sa ich dotkla ruka cestujúceho... Fotografie Róberta Csereho pracujú s paradoxom znaku metra a bratislavskej skutočnosti, aký vyvoláva kombinácia červeného kruhu z iných znakových systémov v kombinácii s priečne vlepenou páskou. Tomáš Vaněk realizoval na nenápadných miestach formou prestriekaných šablón fiktívny kamerový systém, ktorý opäť odkazuje k vedomiu, že sme nielen pozorujúci, ale aj pozorovaní.
Projekt Metro zahrnul vizuálne výrazné aj (v pozitívnom zmysle) „parazitujúce“ práce, čím utvoril štruktúru, ktorú možno zmysluplne čítať. Čítať preto, lebo dáva divákovi možnosť orientovať sa v odkazoch, utvárať si celkový dojem z priestoru a tak sa stať na istý čas súčasťou simulakra. Nejde teda len o zobrazovací, ale aj manipulujúci prístup ku komplexom znakov spojených s poetikou metra. Navodzuje ju nielen vizuálnymi impulzmi obrazu a textu, zvukom, príznačným cigaretovým smradom (objekt Stana Masára), ale aj možnosťou vstupovať a reagovať s vystavenými prácami. Problematika public artu artikulovaná kurátorskou koncepciou je tu nastolená v opačnej perspektíve: „verejný priestor“ sa importoval do galérie. Jej slabým miestom, domnievam sa, je tematizácia každodennej banálnej situácie povýšenej umelcami na umeleckú skutočnosť (Juraj Čarný) v prípade použitia nájdených reálií. Tento princíp povýšenia, ktorý má na Slovensku svoju tradíciu od spomínaných šesťdesiatych rokov (spomeňme Alexa Mlynárčika a Stana Filka), pripadá mi dnes už pomerne frázovitý a preexspirovaný. Čo tvorí vo výstavnom projekte napätie, sú práve prvky ironizácie bratislavského prostredia, v ktorom dlhodobo absentuje metro. Nepriamo artikulujú provokujúce porovnávanie tohto mesta a jeho kultúrnej identity s veľkými metropolami, v ktorých charakter mestskej kultúry okrem iného dotvára aj – metro.





Komentáře

Článek zatím nikdo nekomentoval

Vložit nový komentář

Doporučené články

Nick Land — experiment s nehumanismem Nick Land — experiment s nehumanismem
Nick Land byl britský filozof, který už není, aniž by byl mrtev. Jeho takřka neurotický zápal pro šťourání se v jizvách skutečnosti svedl nemálo nadějných akademiků na obskurní cesty tvorby, která obtěžuje svou původností. Texty, které po něm zůstaly, dosud spolehlivě znechucují, nudí a pudí k vykastrování jejich zařazením do „pouhé“ literatury.
Činy, přečiny a myšlenky Perského krále Medimona Činy, přečiny a myšlenky Perského krále Medimona
V oblasti kultury již není nic, co by nebylo použito, vyždímáno, obráceno naruby a v prach. Klasickou kulturu dnes dělá „nižší vrstva“. Ve výtvarném umění jsou někdy umělci pro odlišení nazýváni výtvarníky. Ostatní umělci musí hledat v jiných vodách a bažinách, aby předvedli něco nového, jiného, ne-li dokonce ohromujícího. Musí být přízemní, všední, političtí, manažerští, krutí, hnusní nebo mimo…
Kulturní tunel II Kulturní tunel II
V minulém čísle jsme se začali zabývat tím, kam se poděly miliony korun z jednoho z nejbohatších kulturních fondů - Českého fondu výtvarných umění během jeho přeměny v Nadaci ČFU, která proběhla ze zákona na konci roku 1994, a jak to, že současní členové správní rady nadace nad tím jen kroutí hlavami, zatímco výtvarnou obec to ani trochu nezajímá.
Afričtí upíři ve věku globalizace Afričtí upíři ve věku globalizace
"V Kamerunu se hojně šíří fámy o zombie-dělnících, kteří se lopotí na neviditelných plantážích podivné noční ekonomiky. Podobné příběhy, plné posedlé pracovní síly, pocházejí z Jihoafrické republiky a Tanzanie. V některých z nich se nemrtví na částečný úvazek po celonoční lopotě namísto spánku budí ráno vyčerpaní."
04.02.2020 10:17
Kam dál?
jinde - archeologie
S.d.Ch, solitéři a kultura okraje  (generace narozená kolem roku 1970)
S.d.Ch, solitéři a kultura okraje (generace narozená kolem roku 1970)
Josef Jindrák
Kdo je S.d.Ch? Osoba mnoha zájmů, aktivní v několika oblastech. V literatuře, divadle, hudbě, svými komiksy a kolážemi i ve výtvarném umění. Především je to básník a dramatik. Svou povahou a rozhodnutím solitér. Jeho tvorba se neprotíná s aktuálními trendy. Vždy staví do popředí osobní výpověď, která však může mít i velmi složitou vnitřní strukturu. Je příjemné, že je to normální člověk a…
Číst více...
jinde - poezie
THC Review a zavržená minulost
THC Review a zavržená minulost
Ivan Mečl
My jsme pátá světová strana! Pítr Dragota a Viki Shock, Fragmenty geniality, květen a červen 1997 Viki vlastně přišel, aby mi ukázal kresby a koláže. Jen jako doplněk mi dal k nahlédnutí samizdatové THC Review z konce devadesátých let. Když mne zaujalo, vyděsil se a řekl, že tahle tvorba je uzavřenou kapitolou, ke které se nechce vracet. Kresby z barů, občerstvoven a hospod jsme se ihned…
Číst více...
cena
To hen kai pán / (Laureát ceny Jindřicha Chalupeckého 1998 Jiří Černický)
To hen kai pán / (Laureát ceny Jindřicha Chalupeckého 1998 Jiří Černický)
„Mluví-li se v našich dobách o umění, obvykle se mluví o jeho umístění v subjektivitě nebo objektivitě, o tom, jak vyjadřuje život, anebo o tom, jak životu pomáhá. Pomíjí se při tom, že jde o ten zvláštní druh konání v subjektivitě a ten zvláštní druh konání v objektivitě, jež je právě uměním a ničím jiným. Snad se to pokládá za příliš samozřejmé, snad za málo významné. Ale to je právě to…
Číst více...
birthing pains
Kdo se bojí mateřství?
Kdo se bojí mateřství?
Zuzana Štefková
Zmnožení definic „matky“ je zároveň místem zesíleného útlaku a potenciálního osvobození.1 Carol Stabile Psal se rok 2003 a v houštinách lesa Lapák na Kladně postávala u cesty žena v pokročilém stádiu těhotenství. V rámci výstavy Umělci v lese mohli kolemjdoucí zahlédnout záblesk jejího klenutého břicha, které v exhibicionistickém gestu odhalovala speciálně pro ně. Právě tahle performance Lenky…
Číst více...
Knihy, multimédia a umělecká díla, která by Vás mohla zajímat Vstoupit do eshopu
Small – Signed Edition of 100, 35cm x 28cm, Photography on 1cm white block. From series of rare photographs never released...
Více informací...
220 EUR
239 USD
Feast, sketch - drawing, 29,5 x 20,5 cm
Více informací...
340 EUR
370 USD
"Thanatopolis" limited Collection for London Show.
Více informací...
39 EUR
42 USD

Studio

Divus a jeho služby

Studio Divus navrhuje a vyvíjí již od roku 1991 ojedinělé návrhy projektů, prezentací nebo celých prezentačních cyklu všech druhů vizuálních materiálů. Realizujeme pro naše klienty kompletní řešení i jednotlivé kroky. Pro práci využíváme spojení nejmodernějších s klasickými technologiemi, což umožňuje širokou škálu řešení. Výsledkem naší práce jsou nejen produkční, tiskové a digitální projekty, od propagačního materiálu, plakátu, katalogu, knihy, přes návrhy a realizace plošné i prostorové prezentace v interiéru nebo exteriéru po digitální zpracování obrazu nebo publikování na internetu, ale realizujeme i digitální filmové projekty, včetně střihu, ozvučení, animace. Tyto technologie používáme i pro tvorbu webových stránek a interaktivních aplikací. Naší předností je ...

 

Citát dne. Vydavatel neručí za jakékoliv psychické i fyzické stavy, jenž mohou vzniknout po přečtení citátu.

Osvícení přichází vždycky pozdě.
KONTAKTY A INFORMACE PRO NÁVŠTĚVNÍKY Celé kontakty redakce

DIVUS BERLIN
v ZWITSCHERMASCHINE
Potsdamer Str. 161
10783 Berlin, Germany
berlin@divus.cz

 

Otevřeno od středy do neděle mezi 14:00 a 19:00
 

Ivan Mečl
ivan@divus.cz, +49 (0) 1512 9088 150

DIVUS LONDON
Enclave 5, 50 Resolution Way
London SE8 4AL, United Kingdom
news@divus.org.uk, +44 (0)7583 392144
Open Wednesday to Saturday 12 – 6 pm.

 

DIVUS PRAHA
Bubenská 1, 170 00 Praha 7, Czech Republic
divus@divus.cz, +420 245 006 420

Open daily except Sundays from 11am to 10pm

 

DIVUS WIEN
wien@divus.cz

DIVUS MEXICO CITY
mexico@divus.cz

DIVUS BARCELONA
barcelona@divus.cz
DIVUS MOSCOW & MINSK
alena@divus.cz

NOVINY Z DIVUSU DO MAILU
Divus 23.05.-17.06.2017 STU MEAD & MIKE DIANA IN PARIS